Win-win

Nedostatok zamestnancov bol ešte pred rokom témou, s ktorou ste sa chytili v každej branži. „Najradšej by som ušiel,“ vypadlo z majiteľa stavebnej firmy pri zozname potrebných stavebných úprav mojej kancelárie. Na môj neistý pohľad len utrúsil, že vôbec nevie, čo má robiť, že má kopu objednávok, na ktoré nemá dosť ľudí a už netuší, kde ich zobrať. Pre úplnosť príbehu – neušiel, a práce je dávno hotová. Podobná situácia bola v mnohých branžiach, špeciálne v službách, lebo „slúžiť“ sa nám už odnechcelo. Dokonca mnohí už obrazne ušli. Zavreli krám, ako sa hovorí, lebo nemal kto robiť. Práca bola vyhľadávaným artiklom, ale opačne, ako býva zvykom. Ľudí si bolo treba obchádzať, aby pre vás pracovali a nebodaj u vás aj zostali. No, neviem. Ja som z generácie, ktorú viedli k tomu, že prácu si treba vážiť, byť rád, že ju máš, robiť najlepšie ako vieš a za svojho chlebodarcu do ohňa skočiť. Lebo na tvoje miesto čakajú ďalší, a účty musí platiť každý. Tak mi bolo vždy zvláštne, také to chodenie po špičkách okolo zamestnancov, aby sa nebodaj nezbalili a nešli „o dům dál“ (čo často aj tak išli). Alebo keď po malom napomenutí riaditeľom do piatich minút mával zamestnanec výpoveďou – to boli reálne situácie. Pripomína mi to tak trochu zvláštny, no dosť rozšírený druh výchovy, kedy dieťa skáče rodičom aj okoliu po hlave, reve pri tom ako tur a rodičia sa usmievajú, že aké je zlaté. V obidvoch týchto trendoch sa, podľa mňa, kdesi vytráca vyváženosť a zdravý sedliacky rozum. No stačil rok šokujúcej krízy a sme niekde úplne inde.

Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré, a tak je nádejou, že aj dnešná komplikovaná situácia prinesie aj pozitíva. Trh (a nielen práce) sa prečistí a vzhľadom k prepúšťaniu v mnohých odvetviach sa dá predpokladať, že ľudia si viac začali vážiť prácu. Nielen radoví zamestnanci, ale aj manažment.  V mnohých branžiach sa začne fungovať takmer nanovo. Ak manažéri využijú situáciu na prechod k novému systému práce, môžu zo súčasnej krízy benefitovať, či dokonca z nej vyjsť ako víťazi.

Či sa nám to páči, alebo nie, home office zobral manažérom z rúk mocný a zaužívaný nástroj direktívneho riadenia. Celkom nedobrovoľne sa museli vzdať kontroly nad detailmi, procesmi a zamestnancami a zamerať sa iba výsledky. Tí „osvietenejší“ sa chopili príležitosti, objavili soft manažment a koučing a zistili, že funguje. A vlastne nevidia dôvod úplne sa vracať do starých koľají. Začali viac ľudí počúvať a chápať. Alebo aj nechápať, ale rešpektovať, že zamestnanec robí tak, ako robí a že je to možno inak, ako si to manažér predstavuje, ale prekvapivo, výsledok sa dostaví. Situácia prinútila manažérov viesť ľudí len okrajovo, viac im dôverovať a menej ich kontrolovať. Vzťahy sa transformovali na partnerské, viac rovnocenné. A na druhej strane, ľudia si začali vážiť svoju prácu, možno aj pracovný kolektív, ktorý im chýba, svoju kanceláriu, pokoj na prácu, pokec v kuchynke. Aj o tom je koučing. Ostáva len dúfať, že to pozitívne, čo objavili, obom stranám vydrží aj potom, keď hnusobu zaženieme do kúta.

Foto: Unsplash

Kontakt